Jakub Kádaši, odchovanec žiarskeho basketbalu, je nepochybne veľký talent. Napriek svojmu nízkemu veku hrá profesionálne basketbal za mužský extraligový tím BC Prievidza. Nedávno dokonca Slovensko reprezentoval na turnaji reprezentácií U 17 v českom Nymburku, kde bol vyhlásený za najlepšieho hráča.
Dnes 17-ročný Jakub hráva basketbal od svojich ôsmich rokov a momentálne pôsobí ako hráč prvoligového žiarskeho basketbalového tímu a aj v extraligovom tíme v Prievidzi. „U nás v rodine je basketbal viac-menej taká rodinná tradícia. Veľa členov rodiny hrávalo tento šport, no mňa k nemu priviedol práve môj starší brat,“ približuje talentovaný Jakub a pridáva mená svojich prvých trénerov v žiarskom basketbalovom klube: „Medzi mojich prvých trénerov patrili Jozef Štábel, Eduard Frický, Miloš Slávik a Valéria Fridrichová.“
Dnes háji Jakub farby extraligového mužského tímu BC Prievidza, ktorý patrí na Slovensku k najlepším klubom. „Po úspešných majstrovstvách Európy do 16 rokov ma oslovilo vedenie BC Prievidza, s ktorým sme sa dohodli na spoločnej spolupráci. Podmienky pre môj basketbalový rast sú tu úžasné. Mám skvelých, skúsených spoluhráčov, ktorí mi denno-denne pomáhajú napredovať, taktiež náš tréner je nielen perfektný tréner, ale aj človek, a tak mi dáva mnoho nielen po basketbalovej stránke, ale aj po tej spoločenskej,“ netají spokojnosť. Okrem basketbalu sa však Jakub musí venovať aj štúdiu na strednej škole, kde je momentálne v druhom ročníku. „Vybral som si odbor obchod a podnikanie a skĺbiť to s basketbalom nie je vôbec jednoduché. Ale, ako sa vraví, všetko sa dá, keď sa chce,“ priznáva Jakub a ako podotýka, basketbalom žije každý deň: „Väčšinou mi to vychádza tak, že trénujem jeden až trikrát denne. Ide o to, ako sa mi basketbal v ten ktorý deň podarí skĺbiť so školou. Tímové tréningy sú väčšinou dvakrát do dňa. Vtedy na tréningoch ladíme hlavne našu hru a tímovú súhru a pokiaľ ostane čas, tak sa venujeme aj individuálnym veciam. Zápasy bývajú každú stredu a sobotu, no nakoľko sme tento rok účastníkom aj Alpe Adria Cup, tak to občas vyjde aj na tri zápasy týždenne.“
Najlepší hráč slovenského výberu na turnaji reprezentácií v Nymburku
Za svoj doteraz najväčší úspech považuje Jakub zisk titulu majstra Slovenska, ktorý dosiahol s tímom mladších žiakov BC Prievidza v sezóne 2011/2012. Začiatkom roka sa s výberom Slovenska do 17 rokov zúčastnil turnaja reprezentácií v českom Nymburku, kde svojím výkonom výrazne prispel k celkovej výhre Slovenska. Okrem výhry s celým tímom sa tešil aj z individuálnych ocenení. „Podarilo sa mi získať cenu najužitočnejší hráč turnaja, najlepší strelec turnaja a patril som taktiež do najlepšej päťky, tzv. All Stars celého turnaja,“ vymenúva Jakub a prezrádza, ktorý basketbalový moment sa mu v jeho doterajšej kariére najviac vryl do pamäti: „Bolo to práve minulý rok s tímom kadetov BC Prievidza, keď sa nám na turnaji v srbskom Valjeve podarilo zvíťaziť nad slávnym KK Partizan Beograd trojkou v poslednej sekunde zápasu. Aj keď reprezentovať svoju krajinu je vždy veľká zodpovednosť, ja idem do každého zápasu vždy na 100 percent a snažím sa odovzdať všetko, čo je vo mne.“
Rád by hral v poprednom európskom klube
Jakub priznáva, že čo sa týka jeho basketbalovej budúcnosti, nedáva si žiadne veľké ciele a plány. „Rád by som však dohral túto sezónu v Prievidzi a potešilo by ma, keby sa nám podarilo s tímom umiestniť čo najvyššie,“ hovorí skromne a prezrádza, ktorý zo svetových basketbalových tímov sa mu najviac pozdáva: „Mne osobne sa najviac páči hra San Antonia Spurs, ktoré je vedené jedným z najlepších trénerov na svete Greggom Popovichom. Klub na Slovensku si už vyberať nemusím, pretože teraz hrám za najlepší, za aký môžem. Keby som si mal vybrať zahraničný klub, rád by som si zahral v nejakom z popredných európskych klubov.“
Je dobré mať v živote nejaké vzory a inšpirovať sa ľuďmi, ktorí sú v tom, čo robia, úspešní. Jakub nie je výnimka, a preto bez zaváhania odpovedá, kto je jeho športovým a životným vzorom: „Basketbalovým vzorom je pre mňa mladý Chorvát Mario Hezonja a športový vzor určite Muhammad Ali. Mám aj životný vzor. Okrem rodičov je to určite môj spoluhráč Igor Marič. Páči sa mi na ňom, ako všetko robí precízne a profesionálne – od prístupu k tréningom, cez životosprávu až po plnenie mimo-tréningových povinností,“ konkretizuje a na záver dodáva: „Basketbalu sa chcem venovať čo najdlhšie, ako to bude možné, ale nechcem zanedbávať ani školu, a preto by som rád doštudoval.„